Probiotiká

Autor: Tomáš Eckhardt | 7.8.2008 o 12:00 | Karma článku: 11,87 | Prečítané:  12132x

„Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré podávané v dostatočných množstvách majú preukázateľne pozitívny efekt na prijímateľa". (Definícia Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2002)

K napísaniu tohto článku ma inšpirovala negatívna reakcia jednej z pacientiek, ktorej som k antibiotikám, ktoré jej predpísal jej lekár, odporučil užívanie probiotík. Pri pohľade na obal, na ktorom bolo okrem ostatných informácií napísané aj to, že ide o baktérie mliečneho kvasenia, následne skvasil aj jej postoj ku mne. Krabičku mi vrátila s tým, že ona nemá absolútne záujem o hociaké kvasenie v akejkoľvek forme a odišla.

 

Mnoho ľudí si neuvedomuje, že vo svojom tráviacom trakte sa to životom priamo hmýri. Okrem iného aj v našich črevách, ktoré osídľujú miliardy baktérií, ktoré majú svoje nezastupiteľné miesto v ochrane a upevňovaní nášho zdravia.

 

Prebiotiká

 

Prebiotikami nazývame všetky látky, ktoré pomáhajú probiotikám, teda zdraviu prospešným mikroorganizmom v ich pozitívnom pôsobení. V skratke ide o substancie, ktoré sú trávené len čiastočne a to iba v črevách. Žalúdkom a jeho šťavou, ktorú produkuje sa neničia, ale prechádzajú až do čriev, kde umocňujú „silu probiotík". Jednou z takýchto látok je napríklad vláknina. Tá pri prechode črevným traktom napučí a pôsobí ako špongia, ktorá pomáha odstraňovať odumreté črevné bunky či zvyšky potravy, ktoré by inak mohli podliehať aj hnilobným procesom. Preto ju možno považovať aj za detoxikačnú. Zlepšuje stav sliznice čriev a tým vytvárajú dobré prostredie pre adhéziu probiotických kultúr. Okrem vlákniny medzi prebiotiká zaraďujeme aj zložitejšie cukry. Takisto inulín či kolostrum, čo je produkt z materského mlieka, ktoré je vylučované prvých 24 hodín po pôrode. Najčastejšie ide o bovinné kolostrum, získané z kravského mlieka.

 

Rodokmeň

 

Pri debate na tému probiotiká sú najčastejšie skloňované názvy ako „laktobacily" či „bifidobaktérie". To sú názvy bakteriálnych kmeňov, ktoré sú aj najčastejšie využívané. Rovnako boli s nimi uskutočnené aj najkomplexnejšie klinické testovanie. Ide o druh Lactobacillus acidophilus, z rodu Lactobacillus, z ktorého bolo dodnes identifikovaných viac ako 50 druhov. Spolu s rodom Bifidobacterium a mnohými ďalšími tvoria skupinu baktérií s prívlastkom baktérie mliečneho kvasenia. Je to preto, lebo rozkladajú cukry a medzi produkty ich metabolizmu patrí okrem iného aj kyselina mliečna.

 

V probiotických produktoch sa môžete podobne stretnúť aj inými kmeňmi ako napríklad, Streptococcus (využívaný ako jogurtová kultúra), Bacillus či Enterococcus alebo Sacharomyces, ktorý tiež patrí medzi kvasné baktérie.

 

Často sa stretávam s požiadavkami pacientov, ktorí ma žiadajú o probiotiká s čo najvyšším množstvom bakteriálnych kultúr či množstvom samotných baktérií. Chcú ich mať čím viac. Miliardy. To nie je síce nesplniteľné, ale často neodôvodnené. Človek by predpokladal, že čím viac „dobrých baktérií" tým lepšie. Čo ale nemusí byť pravda. Dôležitejšie než množstvo je ale ich schopnosť osídliť črevnú sliznicu a prežiť . Prežiť pri prechode tráviacim traktom. Prekonať agresívne pH žalúdočnej šťavy o hodnote 2 až 3. Rovnako musia odolať účinkom žlčovým kyselín.

Schopnosť prežiť okrem iného závisí aj od liekovej formy, v ktorej sa probiotiká podávajú. Existujú vo forme kvapiek, od cmuľacích tabliet, cez prášky (ktoré je možné vmiešať napríklad do jogurtu a sú najčastejšie určené malým deťom) až po kapsuly s gastrorezistentným obalom. Tento obal zaručí, že v žalúdku kapsula „zgélovatie", obal sa zmení na ochranný gél, ktorý odolá agresívnej šťave žalúdka a svoj obsah uvoľní až v čreve, tam kde je to žiadúce. Niektoré z kultúr majú schopnosť prežiť v prostredí s nízkym pH a tak im ani žalúdočná šťava nerobí problém. Ide najmä o kmeň Bifidobacterium, ktorý je voči kyslému prostrediu odolnejší.

 

Jedným s famóznych účinkov probiotík je schopnosť zlepšiť využitie vitamínov a minerálnych látok z potravy v tele. Probiotické kmene potencujú spracovanie potravy. Znamená to aj to, že pokiaľ užívate nejaké výživové doplnky ako sú vitamíny, minerály či iné v kombinácií s probiotikami, ich terapeutický efekt bude umocnený. Zjednodušene: ak si radi pochutnáte na zdravom mlieku a zároveň užívate probiotiká, zlepší sa vstrebávanie vápnika či pokiaľ užívate prípravky na pevnejšie nechty a vlasy, zlepší sa vstrebávanie vitamínových zložiek z tohto prípravku. To sa ale týka všetkých látok. Je to práve preto, že nutričné (výživovo hodnotné) zložky potravy sa vstrebávajú predovšetkým v črevách a to je práve miesto, kde vládnu probiotické baktérie..

 

Načasovanie je dôležité

 

Je dôležité vedieť kedy užívať probiotiká. Na obaloch často nachádzame odporúčania kedy a ako, ale nevieme prečo. Ja vám to rád vysvetlím.

 

Ak užívate probiotiká ako doplnok na zmiernenie nežiadúcich účinkov antibiotík, je potrebné ich užívať minimálne tri hodiny pred alebo po užití antibiotika.

 

Prečo? Pokiaľ by ste užili probiotikum zároveň s antibiotikom, baktericídny účinok antibiotika by zahubil väčšinu z probiotických baktérií a užitie probiotika by bolo zbytočné. Mnohokrát som sa už stretol s prípadom, keď si pacient s antibiotickou liečbou doprial aj tú probiotickú, ale v nesprávnom harmonograme predpokladajúc, že pri spoločnom užití antibiotika s probiotikám sa zmiernia nežiadúce účinky, medzi ktoré patrí hnačka či zápcha spôsobená práve tým, že antibiotikum usmrcuje nemalé kvantá aj prospešných baktérií, čo má za následok nerovnováhu v trávení.

ZMENA:

 

Pri dlhšom uvažovaní a získavaní informácií, som dospel k dvom záverom. Probiotiká môžno začať užívať už počas ATB liečby, ale možno s ich užívaním začať aj po dokončení s užívaním antibiotík. Pokiaľ užívate probiotiká vtedy, keď aj antibiotiká, síce udržujete relatívne stále osídlenie tráviaceho traktu zdraviuprospešnými baktériami avšak väčšina z nich zahynie následkom účinku antibiotík. Ale zjednodušene: sú proste tam.

Pokiaľ začnete s užívaním probiotík po ATB liečbe ušetríte za výdavky za probiotiká, ktoré ste teoreticky mohli začať užívať už počas ATB liečby. Avšak ešte i pár dní po ukončení liečby kolujú v krvi antibiotické látky, ktoré pôsobia negatívne aj na probiotikcé kultúry. A tak začnite s užívaním probiotík asi na tretí až štvrtý deň po ukončení ATB terapie.

Názory sa rôznia, avšak ja osobne sa po úvahe začínam prikláňať k názoru č. 2.

 

U probiotík sa odporúča užívanie po jedle alebo medzi jedlom.

 

Prečo nie je dobré užívať probiotikom na prázdny žalúdok? Ako som už v článku uviedol, hodnota pH nášho žalúdka je približne 2 až 3, čo je hodnota odpovedajúca silne kyslému prostrediu. Po jedle sa táto hodnota mierne zníži. Nehrozí preto, že by došlo k predčasnému znehodnoteniu liekovej formy už v žalúdku. Zníži sa riziko, že by sa napríklad nami prijatá kapsula rozpadla skôr než má. Trávenie jednotlivca je prísne individuálne a hoci je kapsula formou relatívne odolnou, človek proste nikdy nevie.

 

Pri mojej snahe o napísanie kvalitného článku, by si to vyžiadalo omnoho viac čítania, než je jeden schopný zvládnuť. A nakoľko majú probiotiká mnoho neodškiepiteľne pozitívnych účinkov, nedá mi nespomenúť ešte pár.

 

Probiotiká pomáhajú vytesňovať zdraviu škodlivé baktérie z tráviaceho traktu tým, že pokiaľ sú v kvantitatívnej prevahe, lepšie obsadzujú miesta v čreve, na ktoré adhezujú (prilipnú).

 

Využitie probiotík:

 

Klinicky bolo dokázaných množstvo pozitívnych účinkov probiotík, medzi ktoré okrem iného patrí:

 

- využitie pri terapii akútnej hnačky

 

- pozitívny účinok pri liečbe dlhodobej obstipácie (zápchy) starších pacientov

 

- zlepšenie trávenia a využitie živín z potravy - vitamíny, minerály, stopové prvky (osobne pokladám za veľmi dôležité)

 

- úprava črevnej mikroflóry po užívaní antibiotík (odporúča sa pokračovať v užívaní probiotík minimálne dva týždne po ukončení antibiotickej liečby na dosiahnutie adekvátneho znovuosídlenia čreva z dôvodu dlhodobého účinku niektorých antibiotík)

 

- terapia kvasinkových infekcií (Candida albicans)

 

- zlepšenie stavu kožných ochorení (atopická dermatitída, akné)

 

- liečba imunitných ochorení

 

- kladný vplyv na opakované infekcie močových ciest

 

- detoxikácia organizmu

 

Medzi jediný a relatívne neškodný nežiadúci účinok pri užívaní samotných probiotík patrí možný vznik hnačky, nakoľko probiotiká ovplyvňujú trávenie. K takýmto prípadom ale dochádza vzácne, a aj to zvyčajne len pri užití vyššieho množstva probiotika než je odporúčané.

 

Poznámka:

Niektoré zo štatistických informácií boli získané z publikácie Probiotiká, ich miesto a využitie v medicíne, na ktorej sa autorsky podieľali Milan Kuchta, Peter Pružinec a kolektív autorov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?