Framykoin ung. a iné prípravky na opaľovanie

Autor: Tomáš Eckhardt | 27.7.2008 o 13:05 | Karma článku: 16,64 | Prečítané:  4079x

Drahé kolegyne, drahí kolegovia, drahí farmaceuti a farmaceutickí laboranti. Sami to určite dobre poznáte. Príde pacient neistý svojim zámerom a ešte menej výberom určitého medikamentu či výživového doplnku. On skomolí názov. Vy ho opravíte a pousmejete sa. Pochopíte sa. A príjemný pocit z dobre vykonanej práce sa dostaví. A možno nie ...

Je určite takmer každodenným faktom, že minimálne jeden pacient nepochopí odporúčanie v reklame. Že minimálne jeden pacient príde s trochu zvláštnou požiadavkou. Že minimálne jeden skomolí už spomínaný názov ...

 

Tretí rok po sebe, vždy počas prázdnin ako farmaceutický laborant riešim mnoho požiadaviek /i takmer neuskutočniteľných/ za svojou tárou, kde si pacienti môžu prísť a vyžiadať takmer všetko, čo ich bez lekárskeho predpisu napadne ... (a oni tak skutočne robia)

 

„Dobrý deň, pán magister, jeden pikosadil", oslovil ma z druhej strany táry postarší deduško, s dioptriami vysokej hodnoty a sebaistým výrazom v sivými fúzmi obrastenej tvári. (síce niesom magister, ale čo ho budem presviedčať).

„Jeden pikosadil!" prízvukoval.

„Dobrý deň", odzdravil som a moja tvár nadobudla výraz váhania. Otočil som oči k nebesiam a zahryzol si do spodnej pery.

„Prepáčte, ale kto sadil?", snažil som sa  vydolovať jeho požiadavku.

„Pikosadil, opakoval starší pán a mne začala behať mysľou otázka či sa dá pestovať pervitín na záhrade.

„Jeden plátok", dodal a ja ohromený predchádzajúcou požiadavkou na sadenie „pika" som sa začal uvedomovať.

„Prepáčte, ale načo by to malo byť?", položil som dodatočnú otázku, ktorá by ma mohla teoreticky doviesť na stopu.

„No viete, aby som mohol", zdráhal sa deduško, „aby som mohol na záchod".

V mysli som mal kompletný mišmaš všetkého čo by jednému mohlo pomôcť s jeho problémom. Od vlákniny rozpustnej vo vode až po vlákninu tabletovú, cez kvapkové laxatíva až po ... a v tom momente som vzhliadnuc na seniorský vek pacienta dostal nápad poskladať z názvu pi-ko-sa-dil názov iný. Ako z leporela mi ako jediná možnosť vyšla „bi-sa-ko-dyl" ... bisakodyl, účinná látka rovnomenného lieku.

„Otvoril som zásuvku, vytiahol rozbalenú krabičku a pacientovi podal jeden blister. Tomu pri pohľade na malé žlté tablety odľahlo a ja som dosiahol pocit zadosťučinenia i napriek počiatočnému podozrievaniu z prechovávania drog ...

 

Druhý prípad sa týka pacientky, ktorá myslím, mala skôr než vstúpila do lekárne jasné v tom, že niekoho treba ponížiť.

 

„Dobrý, jedno diabetické sladidlo!"

Predo mnou stála štíhla staršia pani vo veku asi štyridsať rokov, starostlivo nalíčená, starostlivo oblečená (ako dáma) a starostlivo si ma prezerajúca (s nedôverou v očiach).

„Nech sa páči!", a na táru som jej položil tri rôzne balenia umelého sladidla z piatich druhov, ktorými sme v lekárni disponovali.

„S ktorým môžem zavárať marhule?" položila dodatočnú otázku, ktorou ma pravdupovediac dostala.

„Myslím, že by ste mohli aj s týmto, je to ..."

„Nie, nie, nie, nie, nie!", prerušila ma o oktávu vyšším piskotom. „To určite nie, lebo s týmto nemôžte zavárať nad 80 stupňov Celzia!"

To som skutočne nevedel, siahol som preto po zvyšných dvoch obaloch sa ponúkol jej aj tie. Medzitým som mrkol na kolegyňu, ktorej som sa šepotom opýtal počas toho, kým si zaváraniachtivá pani čítala detaily na obale nato, ktoré sladidlo je určené výhradne na spomenuté účely. Nebola si istá ale odhadovala to na rovnaké, aké som už ponúkol. Ostal som teda v nádeji, že sa to nejako vyrieši nakoľko ako ma učili: „Lekárnik nesmie nikdy povedať NEVIEM" ... a jediná prípustná odpoveď bola teda zistím. Tu ale končili moje káble, na ktorých zrejme stála dotyčná a musel som sa priznať, že nemám skutočne ani šajn.

„Čo robíte vo voľnom čase?", prekvapila ma svojou otázkou.

„Asi Vám nerozumiem", odpovedal som skutočne nechápavo.

Nadýchla sa do pľúc a začala: „Vidím, že v tom nemáte jasno! Preto som chcela vedieť, čo robíte vo svojom voľnom čase? Vy si neštudujete všetky prípravky, aby ste vedeli dobre poradiť? Vás to asi nezaujíma?!", neprestávala vyťahovať kritické poznámky jednu za druhou a ja som sa neprestával diviť, hanbiť a červenať.

„Viete vôbec, čo ľuďom ponúkate?"

V mysli som si prebehol svoj denný režim, v ktorom bolo okrem iného aj štúdium odbornej literatúry. Musel som si ale sám priznať, že som sa ešte nikdy nezaoberal tým, ktoré umelé sladidlo použiť pri zaváraní marhúľ.

 

Počas kritických výlevov dotyčnej pani sa vytvoril rad. Vystúpila z neho jedna mladá slečna, ktorá rozčúlenú pani „upokojila".

„Pani, toto je lekáreň. Nie relácia „Varím, varíš, varíme!" Mohli by ste si vybrať? Sú tu aj chorí ľudia!", obrátil som zrak na sebavedomú dvadsiatničku a poďakoval jej pohľadom.

Moje sebavedomie na bode mrazu sa začalo roztápať, keď sa „sladidlová" pani zobrala a odišla bez akéhokoľvek pozdravu.

Slečna, ktorá ju schladila si poprosila len gáfrovú masť s ichtamolom ...

 

Posledný prípad, ktorý som zažil bol dokonalým príkladom toho, ako sa vedia ľudia vynájsť a tým, akí sú farmaceuti neznalí pomerov.

Pri okienku sa pristavila asi štyridsaťročná pani, s plavými vlasmi s úsmevom na tvári. Mala príjemný priateľský výraz a skôr než prehovorila som vedel, že bude radosť s ňou komunikovať.

„Dobrý deň, nech sa páči", pozdravil som a ponúkol jej svoje lekárenské služby.

„Jednu framykoinovú mastičku si prosím", odvetila dobrosrdečne.

„Prepáčte, ale to je antibiotikum, museli by ste mať lekársky predpis".

Milý výraz  jej z tvári na moje počudovanie nezmizol a ona pokračovala: „Tak nejakú inú mastičku s obsahom framykoinu".

„No viete, bacitracín a neomycín, ktoré framykoinová mastička obsahuje sú antibiotiká, a preto sú všetky viazané na predpis, dodal som preopakujúc si účinné látky spomínaného lieku.

„Máte nejaké hnisavé ranky?", snažil som sa vydolovať informácie, aby som mohol poradiť nejaký iný, voľnopredajný ekvivalent.

„Nie, nie, ja to používam na nos!" poopravila ma blondína.

„Na nos?" opýtal som sa s pohľadom vyoranej myši.

„Áno, keď sa idem opaľovať, tak si ním natriem nos a potom sa nespálim", dodala sebavedome.

Bol som taký prekvapený jej odpoveďou, že sa mi ruky svojvoľne poplietli a vypadli balenia Detralexu, ktoré som sa chystal ísť založiť predtým než prišla.

„No. Hm. Viete. Ale. Ale my máme aj iné prostriedky na opaľovanie. Čo tak nejaký krém s UV faktorom?", snažil som sa zo všetkých síl skryť svoje zajakávanie spôsobené šokom zo skutočne originálneho využitia antibiotickej masti.

„Nie ďakujem", dodala s úsmevom, „ja si ho dám prepísať. Dovidenia!", a už jej nebolo.

 

Chvíľu som len tak stál, mračil čelo. A rozmýšľal. Našťastie prišiel ďalší pacient ...

 

Tento článok nie je kritikou. Je len úsmevným pozastavením sa nad dezinterpretáciou niektorých informácií. O liekoch, o výživových doplnkoch.

Sme ľudia. Mýlime sa. Nevieme. Chceme vedieť. To nič! Opýtajte sa predsa svojho lekára alebo lekárnika.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?